Glosa: Kdo vydělává na teniskách?

 
pátek, 9. září 2016, 12:38

Pred nejakým časom sme písali o tom, že ak chcete naozaj pomôcť rozvojovým krajinám a ľudom v nich, mali by ste kupovať trička vyrobené v sweatshopoch. Aj napriek tomu, že nízke mzdy a ťažké pracovné podmienky v týchto fabrikách sú každodenným chlebíčkom, je tento chlebíček lepší ako hladovanie. A prináša ovocie, podľa časopisu The Economist vzrástol v Číne počet domácností strednej triedy z 5 na 225 miliónov za 25 rokov.

Nerobíme si ilúzie, že niekoľko článkov a argumentov presvedčí zarytých odporcov sweatshopov. Niekedy je ťažké priznať, že aj dobre mienená pomoc môže ešte zhoršiť situáciu. Títo ľudia spravidla chápu, že nimi požadované regulácie a administratívne zvyšovanie miezd prinesie dodatočné náklady. Požadujú však, aby tieto náklady niesli textilne korporácie na úkor svojich ziskov a marží. Je však takáto požiadavka reálna?

Keď si predstavíte značkové tenisky, ktoré sa v obchode predávajú za 100 eur, koľko si myslíte, že na nich zarobí spoločnosť Adidas? Medzi ľuďmi je vžitá predstava, že výrobné náklady na takéto tenisky sú minimálne. Z toho následne odvodzujú, že zvyšok sú zisky textilných korporácií. Opak je pravdou.

Bez zbytočného otáľania sa pozrime na to, z čoho je zložená cena 100 eurovej tenisky (prepočty sú za USA). Jej výroba vo fabrike stojí 21 eur. Následne je naložená na loď, kde jej preprava, poistenie a clo stojí 5 eur. Ďalších 8 eur ide na marketing. 13 eur predstavujú režijné náklady na manažovanie celého procesu a ostatné náklady ako napr. vývoj. 1 euro ide do verejných rozpočtov a celých 50 eur ostáva pre maloobchod a distribúciu. Ak si to zrátate, Adidas zarobí na teniskách celé 2 eurá (efektívnejšia firma Nike má „až“ 5 eur). To je jeho zisk z jedného páru tenisiek. Naozaj si niekto myslí, že keď niekto administratívne zvýši náklady na výrobu tenisiek, tak ich výrobca bez problémov absorbuje?

Obdobná analýza maloobchodu a distribúcie tenisiek poskytuje odpoveď aj na otázky týkajúce sa cenovej regulácie miezd vo vyspelých krajinách – t.j. zvyšovania minimálnej mzdy. Už vieme, že maloobchod odkupuje tenisky za polovičné ceny. Teda 50 eur. Z toho 17 eur ide na náklady spojené s prepravou a manažmentom distribúcie do maloobchodov (plus prenájom, zamestnanci atď.). 3 eurá idú do verejných rozpočtov. A 24 eur predstavujú náklady na zľavy. Maloobchodníci totižto predajú každú tenisku v priemere so zľavou 24 %. Ostáva tak zisk 6 dolárov pre sieť maloobchodov.

Čo si z tohto článku odniesť? Konkurencia tlačí zisky dole na každom stupni produkcie. Preto ak sa niekto rozhodne „pomôcť“ rozvojovému svetu reguláciami, zákazmi a cenovými obmedzeniami, nemal by naivne očakávať, že dodatočné náklady dopadnú výhradne na korporácie. V skutočnosti častejšie ublížia tým, ktorým chceli pomôcť – obyčajným ľudom žijúcim v už tak zlých podmienkach rozvojového sveta.

Autor pracuje jako ekonom v INESS.sk.

Napsal(a) Róbert Chovanculiak

Komentáře

 

Nejčtenější

  • PRŮZKUM: Bezhotovostní platby patří k...

  • AKTUÁLNĚ: Uber se může vrátit do Brna