Při poskytování služeb nám pomáhají soubory cookie. Používáním našich služeb vyjadřujete souhlas s naším používáním souborů cookie.

Souhlasím
 

Glosa: Kdo vydělává na teniskách?

 
pátek, 9. září 2016, 12:38

Pred nejakým časom sme písali o tom, že ak chcete naozaj pomôcť rozvojovým krajinám a ľudom v nich, mali by ste kupovať trička vyrobené v sweatshopoch. Aj napriek tomu, že nízke mzdy a ťažké pracovné podmienky v týchto fabrikách sú každodenným chlebíčkom, je tento chlebíček lepší ako hladovanie. A prináša ovocie, podľa časopisu The Economist vzrástol v Číne počet domácností strednej triedy z 5 na 225 miliónov za 25 rokov.

Nerobíme si ilúzie, že niekoľko článkov a argumentov presvedčí zarytých odporcov sweatshopov. Niekedy je ťažké priznať, že aj dobre mienená pomoc môže ešte zhoršiť situáciu. Títo ľudia spravidla chápu, že nimi požadované regulácie a administratívne zvyšovanie miezd prinesie dodatočné náklady. Požadujú však, aby tieto náklady niesli textilne korporácie na úkor svojich ziskov a marží. Je však takáto požiadavka reálna?

Keď si predstavíte značkové tenisky, ktoré sa v obchode predávajú za 100 eur, koľko si myslíte, že na nich zarobí spoločnosť Adidas? Medzi ľuďmi je vžitá predstava, že výrobné náklady na takéto tenisky sú minimálne. Z toho následne odvodzujú, že zvyšok sú zisky textilných korporácií. Opak je pravdou.

Bez zbytočného otáľania sa pozrime na to, z čoho je zložená cena 100 eurovej tenisky (prepočty sú za USA). Jej výroba vo fabrike stojí 21 eur. Následne je naložená na loď, kde jej preprava, poistenie a clo stojí 5 eur. Ďalších 8 eur ide na marketing. 13 eur predstavujú režijné náklady na manažovanie celého procesu a ostatné náklady ako napr. vývoj. 1 euro ide do verejných rozpočtov a celých 50 eur ostáva pre maloobchod a distribúciu. Ak si to zrátate, Adidas zarobí na teniskách celé 2 eurá (efektívnejšia firma Nike má „až“ 5 eur). To je jeho zisk z jedného páru tenisiek. Naozaj si niekto myslí, že keď niekto administratívne zvýši náklady na výrobu tenisiek, tak ich výrobca bez problémov absorbuje?

Obdobná analýza maloobchodu a distribúcie tenisiek poskytuje odpoveď aj na otázky týkajúce sa cenovej regulácie miezd vo vyspelých krajinách – t.j. zvyšovania minimálnej mzdy. Už vieme, že maloobchod odkupuje tenisky za polovičné ceny. Teda 50 eur. Z toho 17 eur ide na náklady spojené s prepravou a manažmentom distribúcie do maloobchodov (plus prenájom, zamestnanci atď.). 3 eurá idú do verejných rozpočtov. A 24 eur predstavujú náklady na zľavy. Maloobchodníci totižto predajú každú tenisku v priemere so zľavou 24 %. Ostáva tak zisk 6 dolárov pre sieť maloobchodov.

Čo si z tohto článku odniesť? Konkurencia tlačí zisky dole na každom stupni produkcie. Preto ak sa niekto rozhodne „pomôcť“ rozvojovému svetu reguláciami, zákazmi a cenovými obmedzeniami, nemal by naivne očakávať, že dodatočné náklady dopadnú výhradne na korporácie. V skutočnosti častejšie ublížia tým, ktorým chceli pomôcť – obyčajným ľudom žijúcim v už tak zlých podmienkach rozvojového sveta.

Autor pracuje jako ekonom v INESS.sk.

Napsal(a) Róbert Chovanculiak

Komentáře

 

Napište nám

Nejčtenější

  • Herec Jan Tříska je po vážném zranění v...

  • Mastercard otevřel Prahu zážitkům k...

  • Volby v Německu suverénně vyhrála Angela...

 
 

Kam dál?

GLOSA: Rio de Janeiro – letní kondolympiáda (Go)!

pondělí, 1. srpna 2016, 19:20

Do zapálení olympijského ohně na brazilském stadionu Maracanã ještě zbývá několik desítek hodin, už teď však dění v...

Ruské kolo na Smíchově? Ano! Praha nesmí zůstat historickým skanzenem

pondělí, 1. srpna 2016, 10:37

Okurkovou mediální sezónu, která je letos na domácí události nebývale silná (no, možná je to s ohledem na zprávy ze...

Diskusní žumpa z Novinky.cz: I tihle lidé mají volební právo

pátek, 8. července 2016, 13:46

V americkém Dallasu došlo v noci na dnešek k teroristickému činu. Organizovaní střelci zavraždili minimálně čtyři...